Časti obce

• prímestské časti: Ústie nad Priehradou, Nové Ústie, Oravská priehrada zóna Prístav;
• územné členenie (okrsky): Západ, Hrady, Stred, Východ, Vyšný Breh a Ďurdinová; Námestie, Hýbeľ
• územie mesta je zložené zo 4 katastrálnych území: Trstená, Ústie nad Priehradou, Oravské Hámre a Osada. Svojou rozlohou 8 254 ha (82,54 km²) je najväčším katastrálnym územím na Orave.
  

  Ulice

  1. mája, Bernolákova, Čsl. armády, Družstevníkov, Duklianskych hrdinov, Hattalova, Hraničiarov, Hugolína Gavloviča, Hviezdoslavova, Hýbeľ, Ivana Olbrachta, Jána Hertela, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jilemnického, Kpt. Nálepku, Krakowská, Krátka, Kukučínova, Kvetná, Lesná, Lúčna, Malý rad, Mieru, Mládežnícka, Nábrežie Ľudovíta Štúra, Na Diele, Námestie M. R. Štefánika, Nová, Obrancov mieru, Odbojárov, Oravická, Osadská, Oslobodenia, Partizánov, Poddielová, Pod Stráňou, Pod Vápenicou, Puškinova, SNP, Štefana Furdeka, Ústianska, Zápotočná, Železničiarov.

  Názvy nových ulíc schválených VZN č. 3/2009 platné od 03.12.2009: Rudolfa Dilonga, Msgr. Viktora Trstenského, Matúša Jankolu, Pri Kovalinci.

  Vodné toky

  Najväčším a najvýdatnejším tokom je, ak nie je braná do úvahy Oravská priehrada na toku rieky Oravy, rieka Oravica, ktorá do svojho toku v Trstenej priberá z pravej strany Bratkovčík a ľavostranné prítoky Všivák, Trsteník a Zábiedovčík. Prietok vody je závislý od aktuálnych zrážok, vzhľadom na to, že ide o rieku priberajúcu toky z rozsiahlej nezalesnenej plochy, výnimočne môže vzrásť jej prietok približne na pätdesiatnásobok svojho priemeru. Len vďaka hlbokému umelému korytu nespôsobuje v Trstenej záplavy veľkoplošného charakteru tak, ako to bývalo v minulosti.

  Prehľad vodných tokov na území mesta

• Bor
• Bratkovčík
• Daničný potok
• Grúničný potok
• Hraničný Kriváň (hraničný tok)
• Chyžník (Chyżne)
• Jelešňa
• Jurčová
• Kovalinec
• Krahulčík (hraničný tok)
• Kriváň
• Malý Chyžník
• Maťkov potok
• Orava
• Oravica
• Poliansky potok
• Stančová
• Trsteník
• Uhliská
• Vlčí potok
• Všivák
• Zábiedovčík
• Zadný potok
• Zimník
• Žiarovčík
  

  Dejiny

  Trstená bola založená v roku 1371 na močaristom kraji, porastenom tŕstím, po Schwancomírom Wismerom udelenom práve vyklčovať les a založiť mesto na periférii Tvrdošína, pre Jána Hertela. Názov mesta v tom čase bol Bingenstadt. Nemecké osadnícke právo preukazuje, že Trstenú zakladali nemecký osadníci. Neskôr, v roku 1424, vo výsadnej listine Žigmunda Luxembruského, v ktorej potvrdil výsady zakladateľa, sa Trstená objavuje pod menom Stadtsek a ďalej v závislosti na vplyve a jazyku úradníkov a panstva skomolene Trezthyene, Thersztene, Thersthena. Žigmund tiež oslobodil Trstenú od platenia cla a tridsiatkov.Od roku 1588 Trstená patrí Thurzovi, ktorý oslobodil Trstenú od urbárskych dávok a robôt za ročný poplatok 800 zl. Matej II. potvrdil výsady Trstenej udelené Wismerom ako aj Žigmundom a udelil mestu právo štyroch výročných jarmokov (na Dorotu, Turice, Na Nebevzatie p.Márie a Martina) Dva z nich sa tradujú aj v súčastosti. Koniec 17.storočia znamenal pre Trstenú veľký úpadok, ktorý spôsobili pochody litovského vojska, silné zimy a dva veľké požiare, ktoré zničili väčšiu časť Trstenej. Populácia Trstenej bola následovná: 1615 – asi 580 ľudí, 1715 – asi 1185, 1778 – 1320, 1828 – 2776, 1870 – 2344, 1930 – 2359.

  Rok Počet obyvateľov 1400 asi 200 1615 asi 580 1625 asi 900 1659 asi 1 500 1785 2 175 1828 2 776 1869 2 344 1890 2 332

  Rok Počet obyvateľov 1900 2 360 1910 2 308 1919 2 168 1930 2 359 1940 2 342 1950 2 913 1961 3 442 1970 4 017

  Rok Počet obyvateľov 1975 4 629 1980   1991 6 059 2001 7 461 2008 7 436

Etnické zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci – 94,33 %
bez vyznania – 3,26 %
evanjelici a. v. – 0,78 %
grécki katolíci – 0,07 %
a iní  

Zoznam obcí okresu Trstená

Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940.

(Zdroj: Lexikón obcí Slovenskej republiky, Štátny štatistický úrad, Bratislava 1942) V prehľade su obce dnes patriace do Poľska a obce zatopené neskoršou výstavbou priehrady. názov obce počet domov počet obyvateľov Brezovica 151 690 Bukovina-Podsklie 193 871 Chyžné 264 1221 Čimhová 73 284 Dolný Štefanov 71 313 Habovka 191 755 Hámry 57 166 Harkabúz 71 322 Hladovka 137 557 Horný Štefanov 82 419 Jablonka 590 2891 Krásna Hôrka 124 571 Liesek 300 1111 Medvedzie 68 278 Nižná 206 933 Nižná Lipnica 622 3274 Nižná Zubrica 216 1018 Oravka 179 776 Oravský Biely Potok 165 616 Osada 135 547 Pekelník 294 1360 Podbiel 196 771 Podvlk 319 1525 Srnie 105 556 Suchá Hora 179 739 Trstená 448 2362 Tvrdošín 346 1626 Ústie nad Oravovou 246 1280 Vitanová 202 778 Vyšná Lipnica 369 1885 Vyšná Zubrica 365 1673 Zábidovo 131 544 Zemianska Dedina 34 139 Zuberec 203 823                                                                                                                                         

Stavby

[upraviť] Pamiatky

• Kostol svätého Martina, Bernolákova 1, umelecko-historická pamiatka, na gotických základoch, prestavaný 1641, 17. st., 1945, 1999
• Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor, Nám. M. R. Štefánika 436, umelecko-historická pamiatka, vybudovaný v rokoch 1776 – 1780
• Stĺp sv. Floriána, Bernolákova, pred budovou fary, umelecko-historická pamiatka (1701)
• Stĺp Sv. Jána Nepomuckého, Nám. M. R. Štefánika, oproti kostolíku sv. Juraja, umelecko-historická pamiatka (1776)
• Stĺpy vstupnej brány na cintorín, Hýbeľ, umelecko-historická pamiatka (1755)
• Socha Martina Hattalu, Gymnázium, Železničiarov, pamätné miesto – rodný dom, slovenského jazykovedca, univerzit. profesora, kodifikátora etymologického pravopisu
• Budova bývalej židovskej synagógy, Železničiarov č. 300, postavená v roku 1839 – renesančný ráz
• Budova sporiteľne, Nám. M. R. Štefánika č. 1, bývalá slovenská banka, postavená podľa projektu Ing. Sielbigiera v roku 1902
• Hotel Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 425, postavený v prvej polovici 19. storočia
• Budova mestského úradu, Bernolákova 96/8, znovu vybudovaná v rokoch 1908 – 1910 z prenesenej budovy belgic. spol. na ťažbu hnedého uhlia v lieseckom chotári
• Starý židovský cintorín, hranica tvrdošínskeho a trstenského chotára, umelecky zhotovené náhrobné kamene z pieskovca s plastikami
• Kaplnka na cintoríne v Rovni, Ul. Oravická, umelecko-historická pamiatka (18. st.)
• Kaplnka, Ul. Mieru pred domom č. 809, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Kamenný vŕšok, umelecko-historická pamiatka (1824)
• Kaplnka, Cesta I. triedy I/59 na hranici zastavaného územia mesta smerom hraničný priechod, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1882)
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1874)
• Kaplnka, Lesný chodník pod Uhliskom, umelecko-historická pamiatka
• Socha Sv. Antona, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1906)
• Socha Panny Márie, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp sv. Jána Nepomuckého, Cesta na cintorín v Ústi nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp Piety, Cesta na cintorín v Ústi nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp – Spasiteľ Ježiš, kopec Vápenica, umelecko–historická pamiatka
• Stĺp Panny Márie, Pod Halečkovou pri čerpacej stanici PHM, umelecko-historická pamiatka (1928)
  

  Pomníky

  Pomník a pamätné miesto SNP,

• Pod Halečkovou pri čerpadle PHM,
• pamätné miesto, plastika

Pomník ČA,

• Nám. M. R. Štefánika, oproti ZŠ R. Dilonga,
• pamätné miesto oslobodenia mesta sovietskou armádou v II. svet. vojne

Pamätné tabule

• Pamätná tabuľa R. Budjača, Budova MsÚ, Bernolákova č. 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa J. Kráľa, Budova železničnej stanice, Železničiarov č. 251, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa Ilegalneho ONV, Budova Hotela Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 241, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa K. Pafčuga a R. Zembjak, Chodba budovy MsÚ, Bernolákova 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa Rudolf Dilong, Kláštor františkánov, Nám. M. R. Štefánika č. 437, historická pamiatka (rodák, básnik, františkán)
• Pamätná tabuľa Štefan Furdek, rodný dom, Bernolákova č. 20, historická pamiatka (zásluha o vznik ČSR v USA)
• Pamätná tabuľa Martin Hugolín Gavlovič, budova ZŠ, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (slovenský barokový básnik)
• Pamätná tabuľa Ján Doránsky, rodný dom č. 513, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (spisovateľ, básnik, publicista)
• Pamätná tabuľa Milo Urban, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438, historická pamiatka (osobnosť literatúry a publicistiky, chodil do trstenského reálneho gymnázia v rokoch 1915 – 1919)
• Pamätná tabuľa Sídlo reálneho gymnázia, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438 (historická pamiatka (1868 – 1869))
• Pamätná tabuľa Martin Hattala, rodný dom, Hattalova č. 50, historická pamiatka (jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu)
• Pamätná tabuľa Viktor Trstenský, rodný dom, Ulica Československej armády č. 40, (rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň)
• Pamätná tabuľa NsP, budova NsP č. 549 (vznik štátnej nemocnice v Trstenej)
• Pamätná tabuľa na holokaust, Synagóga, Ul. Železničiarov (pamiatka obetiam holo
  

  Šport

  Činnosť v Trstenej sa sústreďujú v aktívnom športe najmä na futbal v registrovanej organizácii Mestský futbalový klub Trstená, halový futbal – Mestská halová futbalová liga, kolky – Športový klub kolkárov Trstená, stolný tenis a volejbal – Stolnotenisový a volejbalový klub Trstená, Bowling club – Jantár Trstená a karate – Karate klub Trstená Karate klub Trstená. Niektoré športové kluby dosahujú striedavo výborné výsledky s menej výraznými. Najmä Karate klub Trstená je výnimočnými celosvetovými úspechmi – majstrami sveta a ďalšími cennými úspechmi so svetových a európskych šampionátov či medzinárodných open pohárov. Karatisti Jozef Štefanides, Simona Fereková, Martin Vorčák, Zuzana Vorčáková, Patrícia Fereková, Zuzana Kormošová, Táňa Carachová, Anežka Kovalíková,Michal Chrenek,Stanislav Bajo sú tými, ktorý sa najviac zaslúžili o tieto úspechy. Športový klub kolkárov Trstená svojou účasťou v Extralige – najvyššej slovenskej kolkárskej súťaži sa tiež zapísal do dejín úspešných športov. Mládežnícka základňa vlastných odchovancov tohto klubu, aj keď už pod vlajkou iných klubov dosiahla taktiež výrazné a víťazné úspechy v celosvetovom a európskom meradle o ktoré sa zaslúžili Braňo Paríža a Jozef Samek už ako juniori.

  Školstvo

• Stredné školy
  • Gymnázium Martina Hattalu; osemročné, štvorročné, bilingválne (španielsky jazyk)
• Základné školy
  • ZŠ štátna pri Oravici, 1.-9. ročník (zal. 1970);
  • ZŠ Rudolfa Dilonga (cirkevná), 1.-9. ročník (zal. 1992);
  • ZŠ Trstená Západ s materskou školou, 1.-4. ročník (zal. 1994);
  • Základná umelecká škola Trstená
    

    História školstva v Trstenej

  • Mestská latinská protestantská škola (1580 – 1682). Presný rok vzniku nie je známy, najstaršia správa o škole pochádza z r. 1580. V týchto rokoch sa pánmi Oravy stala rodina Thurzovcov, ktorí šírili protestantizmus prostredníctvom zakladania škôl a výučby. Najpravdepodobnejšie škola zanikla v dôsledku rekatolizácie ako jedného z hlavných pilierov habsburgovskej politiky. Povstania Imricha Tököliho a neskôr Františka II. Rákociho oživili upadajúci protestantský duch Oravy, no po ich potlačení sa farnosť v Trstenej stala definitívne katolícka. Výsledkom tohto náboženského "prevratu" bolo pretransformovanie na katolícku školu. Nie sú záznamy, či sa tak udialo hneď po r. 1682, ale určite v r. 1693, kedy sa v mestskej knihe uvádza záznam o jej vyhorení. Ďalšie záznamy o školstve sú strohé až do druhej polovice 18. storočia.
  • Františkánska hlavná škola (1774 – 1869). Túto školu navštevoval medziiným aj slovenský jazykovedec Martin Hattala. Táto škola r. 1869 prestala existovať, pretože v Trstenej bolo založené kráľovské nižšie gymnázium. Františkánom bola zverená Rímskokatolícka ľudová škola.
  • Trstenské kráľovské katolícke štvortriedne reálne gymnázium, založené v r. 1869. Toto gymnázium bolo silne maďarizované až do vzniku česko-slovenskej republiky 1918. Postupne sa rozširovalo počtom tried a stalo sa centrom vzdelávania na Hornej Orave. Od 28.8.1971 nesie čestný názov Gymnázium Martina Hattalu a funguje dodnes.
  • Židovská ľudová škola (1894 – 1942).
  • Súkromná dievčenská meštiacka škola (1909 – 1920).
    

    Čestné občianstvo

    Michal Tondra, (* 17. 1. 1947 Spišské Vlachy), dekan trstenského dekanátu. Čestný občan mesta Trstená za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste (18. 1. 2007).

    Významné osobnosti

    Rodisko

  • Jozef Adamča (1931 – 1992), pedagóg a športový funkcionár
  • Rudolf Dilong (1905 – 1986), slovenský básnik, rehoľný kňaz-františkán
  • Ján Doránsky (* 28.5.1911, † 6.4.1973), spisovateľ, básnik a publicista
  • Štefan Furdek (1855 – 1915) – národný buditeľ, rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, spisovateľ a vydavateľ. Zakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA (1890), spoluzakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej v Amerike (1893 – 1904), Združenia slovenských novinárov v Amerike (1906) a Slovenskej ligy v Amerike (1907).
  • Martin Hattala (1821 – 1903), lingvista, rímokatolícky kňaz, teológ, stredoškolský a vysokoškolský profesor, člen mladobernolákovského hnutia. Narodil sa a základné vzdelanie získal v Trstenej. Kodifikátor štúrovskej slovenčiny na základe etymologického princípu (Grammatica linguae Slovenicae 1850, Krátka mluvnica slovenská 1852).
  • Štefan Hora (*1911 – †1982), publicista, osvetový pracovník, sociológ
  • Erik Jendrišek (* 1986), futbalista
  • Štefan Kniezsa (*1898 – †1965), jazykovedec a univerzitný profesor
  • Juraj Martvoň (1921 – 1991), sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave
  • Ján Sitek (*1956), minister obrany SR v rokoch 1994 – 1998
  • Ján Štrbáň (1878 – 1960), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
  • František Trstenský (* 1973), teológ a publicista
  • Viktor Trstenský (* 28. 3. 1908 – † 7. 1

    Pôsobisko

  • Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) – básnik, teológ, františkánsky kňaz. V Trstenej prežil svoje detstvo a vyštudoval nižšie gymnázium. Jeho najvýznamnejším dielom je dvojzväzková zbierka humanistických didakticko-reflexívnych ponaučení a praktických rád Valaská škola mravúv stodola, ktorú napísal bohemizovanou slovenčinou a využil v nej bohatú ľudovú slovesnosť – príslovia, porekadlá, exemplá a anekdoty.
  • Ignác Gessay (1874 – 1928) – pochádza z Tvrdošína, študoval na gymnáziu v Trstenej. Bol novinárom, politikom, spoluzakladateľom a funkcionárom Slovenskej ligy v Amerike, spolutvorcom a signatárom Clevelandskej dohody.
  • Milo Urban (1904 – 1982) – prozaik, publicista, prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Z jeho diel: Živý bič, Za Vyšným mlynom, Zelená krv, atď.
  • Milan Čič (1932) – slovenský politik, akademik a právnik, študoval na gymnáziu v Trstenej.
  • Ivan Stodola (1888 – 1977) – slovenský dramatik, spisovateľ a lekár. Pôsobil v Nemocnici s poliklinikou Trstená ako lekár a primár dermatologického oddelenia v r. 1952 – 1953.
  • Andrej Imrich (1948) – pomocný biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy, farár v Trstenej od apríla 1985 do januára 1990
  • Tomáš Červen (1793 – 1876) – cirkevný hodnostár (biskupský tajomník, notár, riaditeľ biskupskej kancelárie, generálny vikár, veľprepošt), národnokultúrny pracovník, pedagóg, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, pokladník Matice slovenskej. V Trstenej prežil svoje detstvo a študoval základnú školu.
  • Andrej Kavuljak (1885 – 1952) – historik, lesný inžinier, prekladateľ. Vyrastal a študoval na gymnáziu v Trstenej.
  • Anton Kocian (1900 – 1984) – ornitológ, zberateľ flóry, učiteľ, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade, v Oravskom múzeu), publikoval viac než 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody, je autorom príručnky Orava. V Trstenej pôsobil ako pedagóg na trstenskom gymnáziu v r. 1942 – 1960.
  • Anton Habovštiak (1924 – 2004) – jazykovedec, spisovateľ a publicista, študoval na gymnáziu v Trstenej.
  • Martin Ťapák (1924 – 2004) – filmový režisér, herec, tanečník a choreograf, študoval na gymnáziu v Trstenej.
  • Oľga Feldeková (1943) – prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička, študovala na gymnáziu v Trstenej.
  • 2. 2006), rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň
    

    Partnerské mestá

  • Hořice, Česko
  • Žirovnice, Česko
  • Želiezovce, Slovensko
  • Žarnovica, Slovensko
  • Jablonka, Poľsko
  • Išaseg, Maďarsko
  • Pays de Bray, Francúzsko
    

    Partnerské mestá

  • Hořice, Česko
  • Žirovnice, Česko
  • Želiezovce, Slovensko
  • Žarnovica, Slovensko
  • Jablonka, Poľsko
  • Išaseg, Maďarsko
  • Pays de Bray, Francúzsko

• Úvodná stránka
• O nás
• Kontakt
• Napíšte nám
• Novinky
• Fotogaléria
• Kniha návštev
• Otázky a odpovede

Trstena

frencis555@gmail.com